Ako som rybárčil

Ráno ma opäť panička vytrepala z môjho teplého brlohu a ejsa hejsa do Brandejsa... teda ani nie do Brandejsa, ale do Hôrok na môj cvičák. Už som Vám minule spomínal, že tam po mne chceli divné veci - ževraj revírovanie:D Dnes to bolo inak, žiadne revírovanie, ale tvrdá atletika psieho rangu:) Najskôr sme si s ostatnými hafanmi rozprúdili krv poslušnosťou a potom hurá na prekážky. Také divné veci som ešte nevidel. Téda poslednú divnú vec som videl v piatok v meste, sedel som oproti Andrejovi Hlinkovi (soche) ale akosi sa mi to nepozdávalo. Celú dobu som mal pocit, že mi asi jednu dá "po hlave", tak som ho riadne obrechal. Ale sochu Bernoláka mám rád:) Ale späť. Začali sme kladinou, tam mi občas labky lietali kade tade, ale aj to som postupne zdolal (xi xi xi najmä keď som mnou šiel skúsenejší výcvikár - panička sa musí naučiť chodiť rovno:D), po kladine hojdačka, rebrík, pohyblivá kladina  a to všetko na povel! - normálne som bol celý spotený, ale veselá nálada ma neopúšťala a škeril som sa na celý svet. A potom prišiel tunel. Najskôr som sa zaprel, že ja tam teda nevlezem!! Ale usúďte sami, keď ma panička tak pekne volala, tak som sa odhodlal a kotúlal, prevaloval som sa a plazil až kým som k nej s veselým výrazom nedobehol, dali sme si objímčeky a hurá opäť na štartovaciu čiaru. Prvé dva razy som šiel na dlhom, ale potom som už pekne lietal aj bez vodítka... to Vám bola sranda. Na konci som už bol zničený a s paničkou sme si na parkovisku už len tíško šepkali do uška kto je viac zničení - ja alebo ona. Vyhrala ONA:D Xi xi xi.

Podvečer ma nenechala zaláhať domka a poďme na dielo. To ja veru môžem. Vodičkááááá. Aj som do nej hneď aj vletel, skakál, hlavu som do nej celú ponoril a potom sme si aj dobre zaplávali. Po osviežení sme kráčali ďalej, občas mi hodila aportík, tak sme sa naťahovali, občas sme sa pomaznali a opäť do vodičky:) A tu začína moja príhoda s rybárčením. Sedím si pokojne vo vodičke po kolená, keď zrazu BUCH! do mojej labenky. Obzrem sa, kto je to taký trúfalec... a to rybičky. Tak som si povedal, keď už sú tam tí dvojnožci rybári tak si jednu ulovím aj ja. A podarilo sa. Pozoroval som, pozoroval a zrazu hup hlavička do vody a už rybička bola v papuľke. Ale nie som taký zlý pes. Hneď som ju aj pustil. A na to lovenie rybičiek som nepotreboval ani tie dlhé palice - čudá, ktoré majú ľudia. Kým sme po tejto príhode oddychovali, pozoroval som skútre, člnky, bicyklistov, korčuliarov, zoznámil som sa s jednou hafandou Donou:) a potom ešte s kačičkami a unavení sme sa obaja vrátili domov. Taký som bol unavený, že som spapal granulky a rovno som hupsol dohajand:)

Nižšie pridávam pár fotiek z paničkinho mobilu: